Latinská Amerika je svetovým magnetom exotiky, kde sa snúbia pláže s bielym pieskom, rytmy samby a karnevaly ako ten v Riu de Janeiro. Ale skutočný život v tomto regióne, mimo zábleskov turistických atrakcií, ponúka aj menej známe perspektívy. Vo svojej záverečnej práci na univerzite som sa venovala problematike kriminality v Latinskej Amerike, pretože ma tento región fascinuje, aj napriek jeho výzvam.
Lákajú ma neprebádané témy a určite nie som sama. Štúdium medzinárodného obchodu mi pootvorilo dvere k ekonomikám celého sveta, a tak som poslala prihlášky na stáže, sadla do lietadla a na niekoľko mesiacov sa ocitla v iných svetoch. O región Latinskej Ameriky sa aktívne zaujímam od strednej školy. Dva mesiace som žila v Mexiku a vnímam obrovský zahraničnoobchodný potenciál celej Latinskej Ameriky.
V mnohých prípadoch je v očiach ľudí táto časť sveta vnímaná ako veľmi nebezpečná, na druhej strane tento región prináša množstvo obchodných a investičných príležitostí pre Európsku úniu a pre Slovenskú republiku. Latinská Amerika sa stále považuje za rozvojový región, avšak mnohé krajiny v poslednej dobe začínajú napredovať a rýchlo sa rozvíjať. Práve táto rôznorodosť je jednou z typických charakteristík tohto regiónu. Krajiny Latinskej Ameriky sú na rôznom stupni rozvoja, majú rôzne prírodné podmienky, hospodárstvo alebo úroveň vzdelania.
STRATEGICKÁ POLOHA
Región Latinskej Ameriky je nesmierne bohatý na prírodné zdroje a nerastné suroviny. Mexiko je najväčším svetovým producentom striebra a Čile je od roku 1982 najväčším svetovým producentom medi. V Brazílii sa nachádza najväčšie cínové údolie na svete. Najväčšie náleziská železnej rudy sa vyskytujú taktiež v Brazílii. Ropa tvorí dôležitý zdroj príjmu, pričom jej hlavnými producentmi sú Mexiko, Venezuela, Brazília a Ekvádor. Črtou, ktorá v horšom svetle charakterizuje Latinskú Ameriku, je vysoká kriminalita. Podľa údajov Svetovej banky dosahuje miera vrážd hodnotu približne 22 vrážd na 100-tisíc obyvateľov. Tento región obýva približne 9 % svetovej populácie, avšak treba podotknúť, že miera kriminality je v jednotlivých krajinách veľmi rôznorodá.
DOPAD NA ZAHRANIČNÝ OBCHOD
O kriminalite v Latinskej Amerike je nedostatok dostupných zdrojov a je potrebné bádať, diskutovať a snažiť sa hľadať udržateľné riešenia na boj s kriminalitou. Je pochopiteľné, že tento región je pre nás značne geograficky vzdialený a nebezpečný, avšak aj napriek kriminalite sa Latinská Amerika považuje za oblasť bohatú na prírodné zdroje a poľnohospodárske produkty, ktorá má potenciál stať sa čoraz významnejším obchodným partnerom. Môže mať vysoká miera kriminality vplyv na hospodársky rozvoj a medzinárodný obchod v celosvetovom meradle? Táto otázka bola nosnou časťou mojej diplomovej práce. Zistila som, že medzi faktorom indexu ekonomickej slobody a indexom organizovaného zločinu je štatisticky významný vzťah, avšak existuje medzi nimi nepriama úmernosť, to znamená, že paradoxne s vyšším hospodárskym rozvojom a globalizáciou môže dochádzať aj k rastu kriminality, najmä nadnárodného organizovaného zločinu a opačne.
Zároveň som skúmala dopad na zahraničný obchod, podiel exportu na HDP (hrubý domáci produkt). Z analýz som zistila, že kriminalita je veľmi špecifický faktor a nemusí platiť, že musí znižovať alebo nejak ovplyvňovať rozvoj a medzinárodný obchod latinskoamerických krajín. Riešenie problému kriminality nie je jednoduché a stratégie treba prispôsobiť jednotlivým krajinám a typom kriminality v nich. V súčasnosti existuje veľké množstvo domácich, medzinárodných, vládnych i súkromných iniciatív, ktoré sa snažia znižovať úroveň kriminality a zlepšovať životné podmienky v krajinách Latinskej Ameriky. Výskum diplomovej práce potvrdil, že kriminalita je v Latinskej Amerike ako celku skutočne vysoká, avšak nemusí negatívne ovplyvňovať obchodovanie alebo investovanie s jednotlivými krajinami.
Sára Smolková
Čerstvá absolventka inžinierskeho stupňa štúdia v odbore manažment medzinárodného obchodu na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave s vyznamenaním. Od septembra 2023 pokračuje v doktorandskom štúdiu v tom istom odbore. Počas štúdia absolvovala zahraničné študijné pobyty a stáže v Španielsku, Taliansku, stáž na veľvyslanectve SR v Mexiku a v Severnom Macedónsku.
Zaujíma sa o región Latinskej Ameriky, preto mu venovala aj diplomovú prácu a zaujíma sa o ekonomickú diplomaciu, podporu podnikania, rozvojové krajiny a zahraničnoobchodnú politiku. Hovorí plynule anglicky a španielsky a jej najväčšou vášňou je cestovanie a objavovanie nových krajín a kultúr. Je víťazkou Ceny profesora Petra Baláža.
