V rokoch 2013 až 2018 bol slovenským veľvyslancom na Kube. Hovorí, že Kubu čaká veľký rast. No nie je to príležitosť pre každého. Osem z desiatich firiem to vzdá do dvoch rokov. Príchod Proxenty na ostrov ho najskôr iritoval, dnes ho jej príbeh fascinuje. „Nepoznám nikoho, komu by sa podaril taký husársky kúsok ako Pavlovi Kožíkovi,“ tvrdí Ladislav Straka, ktorý dnes Karibik navštevuje najmä ako turista a konzultant.
Môžete nám priblížiť, čo robí veľvyslanec na Kube?
Okrem konzulárnej činnosti, ktorá je primárne o vybavovaní víz, pasov či rôznych povolení, má niekedy aj veľmi príjemné povinnosti. Napríklad sobáše. Zosobášili sme viac ako dvadsať Slovákov a Sloveniek, ktorí sa rozhodli povedať si ÁNO práve na tomto nádhernom mieste v Karibiku. Vždy som robil aj ekonomickú diplomaciu. Otváral som dvere slovenským podnikateľom, sprostredkovával stretnutia s ministrami, s vládou. Podarilo sa nám spolu so SES Tlmače postaviť elektráreň v prístave Mariel pri Havane v hodnote vyše 110 mil. eur. A práve pri ekonomickej diplomacii som mal možnosť stretnúť aj šéfa Proxenty Pavla Kožíka.
Asi ste videli mnohých podnikateľov prísť na Kubu a potom odísť. Ale Proxente sa podarilo vybudovať a rozbehnúť fabriku, ktorá už dnes vyrába. V čom bola jej cesta iná?
Keď chceli podnikatelia rozbehnúť na Kube čokoľvek, väčšinou najskôr oslovili ambasádu. Potrebovali poradiť, prepojiť, pomôcť. Pavol Kožík bol iný. Neuznával žiadne skratky. Od začiatku chodil so svojím tímom a všetko si poctivo odpracovali a vybehali bez asistencie štátu, čomu som najskôr vo svojej márnomyseľnosti nerozumel. Mal som na Kube mimoriadne dobré kontakty a nevedel som, prečo ma Proxenta obchádza. Až s odstupom času som pochopil, že to nebola nedôvera voči mne či ambasáde, ale stratégia, ktorá sa ukázala ako účinná, presná a čistá. Rozhodol sa veľvyslanectvo vynechať z rokovaní, lebo zistil, že to bude byrokraticky jednoduchšie. Kožík veľmi správne pochopil, že na Kube, kde je stopercentným vlastníkom štát, nie je dobré ísť do vzťahu, kde budú partnermi štát a štát, lebo vznikne jeden obrovský byrokratický problém. Ukázalo sa, že mal pravdu. Vzťah súkromná firma Proxenta a štát Kuba zafungoval a je transparentnejší a čistejší. Trvalo to dlhšie, ale uspeli.
Spomínate si na vaše prvé stretnutie?
Áno. Pán Kožík vtedy priletel na Kubu na medzinárodný veľtrh FIHAV. Upravený, krásny oblek, vyžehlená košeľa. Dodnes si to pamätám. A odrazu som ho spolu s manželkou videl ako čapovali ľuďom pivo, nosili prepravky, ukladali veci do chladiacich boxov. Fascinovalo ma, že všetko robil sám, v obleku, upravený. Dopoludnia bol na FIHAVe, popoludní organizoval veľkú akciu v známej reštaurácii Tocororo pre pozvaných Kubáncov, ktorí by mohli mať v budúcnosti záujem o spoluprácu. Aj tam obsluhoval. Oni dvaja s manželkou za pultom, vnútri 200 ľudí, muzika. A zase v inom obleku, opäť krásne vyžehlená košeľa. Fascinovalo ma, že obaja boli ochotní tvrdo pracovať a netvárili sa, že sú veľkí podnikatelia. Boli milí, veselí, prívetiví ku každému. Myslím si, že Kubáncov veľmi oslovovalo, že je schopný aj z vysokej pozície priblížiť sa ľuďom dole a byť prostým človekom. Že dokáže tvrdo drieť.
Prvý dojem bol teda dobrý. No zo skúsenosti s elektrárňou, kde bolo treba mnoho vecí vyrokovať, ste vedeli, aké zložité je rozbehnúť fabriku na Kube. Keď ste sa začali rozprávať o podnikateľských zámeroch a Pavol Kožík Vám prezradil, čo by chcel robiť na Kube, ako ste to vnímali? Prišli vám jeho zámery reálne vzhľadom k vaším skúsenostiam?
Rozbehnúť fabriku a vynechať z procesu štát, mi prišlo spočiatku ako fantazmagória. „To sa nemôže podariť, to je sen“, povedal som si. Ale ukázalo sa, že Kožík je dostatočne tvrdohlavý, aby za svojím snom šiel. Lebo na začiatku začínate z bodu nula. Potrebujete rokovať s jedným ministrom, s druhým…a hovoril som pánovi Kožíkovi: „To sa nemôže podariť. Nepostavíš fabriku bez toho, aby niekto z vlády či ministrov zavolal.“ A on, že to chce urobiť po svojom. „Nech sa ti páči, nebudeme sa miešať.“ A Kožík vytrval. Bol to beh na dlhé trate, no dnes fabrika produkuje, vyrába. Hoci by som sa bol býval v roku 2015 stavil, že to nedokáže. Bol by som tú stávku prehral.
Pavol Kožík išiel vlastnou cestou. A dokázal to, čo sa iným nepodarilo.
Akú vlastnosť si na ňom ceníte?
Vážim si ľudí, ktorí dokážu urobiť výsledok aj na poli neoranom. A práve preto, že sa vzdelával, snažil sa porozumieť kubánskemu prostrediu a mentalite a veľmi mu záležalo na tom, aby bol projekt úspešný.
To zafungovalo. Obdivujem jeho tvrdohlavosť, neústupčivosť. A myslím si, že Proxenta je na Slovensku úspešná aj preto, lebo investori cítia, že to nie je tvrdohlavosť v zmysle ísť si rozbiť hlavu o múr, ale hľadanie možností, ako múr preraziť. Skúšať trpezlivo rôzne cesty, až to nakoniec zafunguje. Samozrejme, mal so sebou dobrý tím. Šikovných ľudí, ktorým veril. Dokázal rozbehnúť neuveriteľne dobrý projekt. Išiel svojou cestou, po svojej linke, tak, ako to Proxenta chcela. A priznávam, dostal aj mňa. Začal som ho mať rád. Je nesmierne pracovitý, vie rokovať, nie je servilný na rozdiel od 95 % podnikateľov, ktorých som stretol. Dá najavo, keď sa mu niečo nepáči, tvrdo si ide za tým, čo chce. Zažil som ho pri rokovaniach, kde si práve svojím prístupom vydobyl rešpekt. Začali ho brať vážnejšie než ľudí, ktorí si myslia, že svojou servilnosťou niečo dokážu. On bol iný – prísny, presný a v tomto výnimočný. To ma fascinovalo.
Čo je najväčšia prekážka na Kube, ktorú sa väčšine podnikateľov nepodarí prekonať?
Keď príde podnikateľ na Kubu, je nadšený, lebo Kubánci nevedia povedať nie. Ale po dvoch, troch rokoch pochopí, že mu to nejde podľa predstáv a treba hľadať cestu ako ďalej. Palo Kožík hneď pochopil, že najskôr potrebuje rozumieť prostrediu, učiť sa. Väčšina podnikateľov po čase povie, že u nás to takto nefunguje. No ja hovorím, ale ty nie si u nás. V Ríme buď Rimanom, na Kube Kubáncom a skús to inak. Toto bola najväčšia devíza, ktorú Palo s tímom pochopili a robili. Na Kube nemôžeš byť nervózny, ak niečo nefunguje deň, dva. Usmievaj sa, ale buď dostatočne dôsledný a tvrdý. Aj v rokovaniach. Kľúčom je vzdelávať sa, porozumieť lokálnej mentalite, byrokracii. Je to škola diplomacie, ekonómie a schopnosti správne sa pohybovať v krajine.
Keď sa pozriete na budúcnosť Kuby, už sú tam nejaké investície, ktoré sa pretavili do reality. Ako vidíte najbližšie roky, dekády. Z pohľadu investícií a projektov, ktoré tam ako Slovensko momentálne máme?
Na jednom fóre som dostal identickú otázku a povedal som, že v roku 2023 sa na Kube udeje zmena. Nemám na mysli zmenu systémovú alebo politickú, skôr nejaký vietnamský model. Cítim to. Vo Vietname dnes existuje silný štát, ale aj súkromný sektor. Rast majú na úrovni 8 až 12 HDP ročne. Som presvedčený, že k revolučnému zásahu musí prísť na Kube, aj keď sa už o tom hovorí mnoho rokov. Dnes je iná doba. Predtým boli ľudia na Kube izolovaní, mnohí ani nevedeli, že za morom niečo je. Prvým znakom zmeny je informačná revolúcia. Každý už má telefón a vie oveľa viac, ako pred rokmi jeho súrodenci, susedia. Aktivita ľudí bude viesť k tomu, že vláda bude pod tlakom a v záujme svojej záchrany urobí niečo pre to, aby ľudia neboli izolovaní, aby sa ekonomicky a kultúrne priblížili celému Karibiku. Kuba je blízko Miami, USA a táto informačná explózia začína byť silná. Neudrží to nikto, pretože informačná explózia sa začína v hlavách ľudí. To nie je len – tam môžeš ísť, tam nie. Hlavu už kontrolovať nedokážu. Aj politická štruktúra bude musieť pochopiť, že teraz pracujú s ľuďmi, ktorí majú iný rozhľad, iné informácie. Preto si myslím, že keď to pred štyrmi rokmi uvoľnili informačne, teraz to už bude explózia.
Kedy je podľa vás vhodný moment, aj z podnikateľského hľadiska, niečo na Kube rozbehnúť?
Teraz. Lebo o pár mesiacov, možno o rok, už bude neskoro. Treba povedať, že Proxenta má momentálne výnimočnú pozíciu. Majú na Kube továreň, know-how aj overených ľudí. S touto výbavou je pre nich dnes stonásobne jednoduchšie orientovať sa v priestore. V Caibarién majú solídnu základňu a aj Kubánci už majú s nimi skúsenosť. Veria im. Títo to dokázali, oni to vedia. Proxenta je jedna z veľmi mála firiem, ktorá má 51 % aktív voči Kubáncom. To bolo ešte donedávna nemysliteľné. Na Kube tento model neexistoval. Ani neexistuje. Sú tam desiatky talianskych, španielskych či britských firiem, no vždy 51 % biznisu vlastnia Kubánci a 49 % zahraničný majiteľ. A Palovi Kožíkovi a Proxente sa podarilo to, že vlastnia väčšinu oni, dokonca aj zlatú akciu a rozhodovacie právo. A nebudem sa čudovať, keď v budúcnosti Proxenta rozšíri svoje aktivity na ostrove niekoľkonásobne. Svoju materskú loď môže využiť k tomu, aby sa realizovala aj v iných odvetviach.
Proxenta má 51 % aktív voči Kubáncom. To bolo do príchodu Pala Kožíka nemysliteľné.
Aj z mojich skúseností vnímam, že za ostatné dva roky sa situácia na Kube výraznejšie zmenila. No mnohí môžu oponovať.
Ale ja nehovorím, že to bude obrovská zmena systému a že príde revolúcia. Možno to nie je ani potrebné. Napríklad som fascinovaný vietnamským modelom. Strávil som tam nejaký čas, prešiel som krajinu hore[1]dole a natočil 10 dokumentov. Z absolútne chudobných, zle vybavených miest bez infraštruktúry je dnes jeden famózne fungujúci štát s ročným nárastom HDP plus 8 až 12 %. A nie na základe nerastných surovín, ako napr. Guyana s prírastkom 20 %, kde majú zlato, ropu, plyn. Vo Vietname nič z toho nemajú. A začali robiť lepšie lode ako my v Komárne a dokázali realizovať technologicky náročné projekty. A podľa mňa Kubánci na to majú. Vzdelanostný a intelektuálny potenciál na Kube zatiaľ nie je využitý v prospech rozvoja.
Precestovali ste takmer celý svet, zažili transformáciu u nás a videli transformovať ekonomiky vo viacerých krajinách. Keby vás teraz kubánska vláda požiadala o konzultáciu, ako transformovať krajinu, čo by ste im poradili?
Keby som bol v pozícii ľudí, ktorí riadia krajinu, poprosil by som štáty ako Slovensko a krajiny bývalého východného bloku, aby urobili panel expertov a povedali mi, kde v procesoch urobili chyby. Nie, čo urobili dobre, ale kde zásadne pochybili, aby som sa vedel v budúcnosti vyvarovať rovnakých chýb. Ako napr. pri privatizácii alebo v procese navrátenia pôdy. V každej krajine existujú experti, ktorí dokážu povedať, že napr. Slovensko urobilo chybu tu a tu, povedzme neboli sme schopní dostatočne rýchlo vybudovať dopravnú infraštruktúru, nevedeli sme primerane rýchlo riešiť problematiku bánk a telekomunikácií… Jednoducho vyvarovať sa základných chýb a v transformácii ich nahradiť úspešnými prvkami. Lebo chyby sa v 30-ročnej histórii v mnohých krajinách opakovali. A oslovil by som aj Vietnam alebo JAR.
Precestoval som viac ako 150 krajín sveta a Kuba je jedno z mála teritórií sveta, kde vidím obrovský potenciál. Či už na ľudský, ekonomický alebo akýkoľvek iný rast.
Mgr. Ladislav Straka Priatelia ho volajú Ciňo.
Tvorca dokumentárnych filmov, herec a podnikateľ. Narodil sa v Bratislave otcovi lekárovi a matke umelkyni a je mimoriadne kreatívnym a altruistickým humanistom s ironickým zmyslom pre humor a nákazlivým smiechom. Ako veľvyslanec pôsobil v Juhoafrickej Republike a v rokoch 2013-2018 na Kube.
