“Marcel z malého mesta je tu, veľkomesto otvor náruč,” pospevoval si Jozef Andrejčák, keď pred pár rokmi prišiel z východného Slovenska do Bratislavy. Mal devätnásť, veľké plány a prázdne vrecká. Dnes má 25, plní si sny aj vrecká. Uchytil sa v investičnej skupine Proxenta na pozícii Senior Investment Brokera a zdá sa, že je spokojný on aj zamestnávateľ. Zazvonil zvonec a … nie, rozprávke nie je koniec. Tento príbeh iba začína.
Keď neskúsený mladý muž príde do veľkomesta, akými cestičkami sa dostane do Proxenty?
Kľukatými. Najskôr som vyskúšal rôzne zamestnania, pracoval som aj šestnásť hodín denne. To by mi ani nevadilo, keby som vedel, že ma čaká nejaký kariérny rast. A nevidel som šancu ani na vedomostný progres či finančné prilepšenie. Túžil som po zmene a tú som našiel v Proxente.
No vraj ste na začiatku svojej kariéry nemali ani potuchy o tom, čo sú dlhopisy. A dnes radíte v oblasti finančníctva úspešným podnikateľom, lekárom, vedcom a právnikom. Ako sa vám to podarilo?
Spočiatku ma veľmi podržali kolegovia, za čo som im vďačný. Učili ma, podporovali a verili mi. Veľkou výhodou bolo, že sme mali open space office, teda otvorený priestor, kde sme všetci sedeli spolu. Sledoval som, ako pracujú, ako sa rozprávajú s klientmi a snažil som sa odpozorovať to najlepšie. Oni ani netušia, akou veľkou motiváciou pre mňa boli. Chcel som byť ako oni.
Spomínate si na svoj najnáročnejší obchod?
Na to nikdy nezabudnem. Bolo to ešte v začiatkoch, keď som nastúpil do Proxenty. Išlo o klienta s veľkou investíciou. Práve sa rozhodoval, či 200 000 eur zverí nám, alebo konkurenčnej spoločnosti. Trvalo jeden a pol mesiaca, kým si zvolil nás. Bol to neopísateľný pocit – zo srdca mi odpadol veľký balvan, bol som šťastný a aj hrdý. Musím dodať, že ten investor je naším klientom dodnes. A to tiež o niečom svedčí.
O čom konkrétne?
Napríklad o tom, že máme vo firme veľmi dobre nastavené pravidlá komunikácie s klientom. Po tejto skúsenosti som sa presvedčil, že s investormi je potrebné hovoriť vždy na rovinu a otvorene. Keď klamete alebo zavádzate, skôr či neskôr sa vám to vypomstí. Táto zásada platila vtedy a platí aj teraz. Dovolím si tvrdiť, že dnes ešte viac, pretože klienti majú väčší prístup k informáciám, sú sofistikovanejší, viac sa pýtajú na detaily. Preto je otvorená komunikácia veľmi dôležitá.
Ako sa za päť rokov, odkedy v Proxente pôsobíte, firma zmenila?
Keď som do spoločnosti nastúpil, naskočil som do “rozbehnutého vlaku”. V tom čase mala Proxenta asi dva veľké projekty, dnes ich má šesťkrát viac. Prišli noví kolegovia, zvýšila sa odbornosť tímu, zlepšili sa vzťahy a aj vnútrofiremná kultúra. Dnes je Proxenta významným hráčom na trhu, no zároveň si zachováva individuálny prístup ku klientom.
Čo vás na práci najviac baví?
Konečne v nej zažívam progres. Či už v oblasti vzdelávania, posúvania vlastných hraníc alebo vo finančnej sfére. Teší ma aj každodenný kontakt s klientmi, ktorí ma posúvajú vpred a to je pre mňa impulz, aby som sa neustále zlepšoval. Stretávam sa s ľuďmi z rôznej brandže – advokátmi, lekármi, biznismenmi, všetci majú inšpiratívne životné príbehy, ktoré ma len utvrdzujú v presvedčení, že keď človek na sebe pracuje, môže sa posúvať dopredu, za svojimi cieľmi.
Čo vám pomáha resetovať sa mozog a nabiť sa novou energiou?
Veľmi rád cestujem. Keď dovolenka, tak aspoň na dva týždne a vždy s vypnutým mobilom. Vtedy nemyslím na nič, iba relaxujem. Baví ma aj šport, kedysi som aktívne hrával florbal, dnes rád behám. Moja obľúbená trasa vedie popri Chorvátskom ramene, je tam krásne.
Keby ste si mali vybrať medzi dovolenkou v horách, pri mori alebo v meste, kde by to bolo?
V New Yorku. Milujem kozmopolitnú kultúru tohto mesta, jeho pestrosť a dynamiku. Je to niečo unikátne, čo sa v Európe ťažko hľadá. Ale rád a dobre si oddýchnem aj na Sicílii, ktorá ma upokojí svojou zeleňou a úchvatnými zákutiami mestečka Capo d’Orlando. Veľmi rád sa tam vraciam, k tomu miestu ma viažu krásne spomienky.
No odskočiť si na Sicíliu alebo za veľkú mláku nemôžete len tak. Čo vám dokáže zlepšiť náladu doma, na Slovensku?
Slnko. Mám veľmi rád jeho energiu. Občas mi stačí krátka prechádzka za slnečného počasia a hneď mi je lepšie.
Čo by sme zaručene našli na vašom pracovnom stole?
Kalendár, diár, monitor, pracovné podklady a šálku od kávy. Občas ju zabudnem umyť (smiech).
