Študoval v Mexiku a jeho práca ho následne zaviedla až do austrálskeho Brisbane alebo na ostrovy Vanuatu. Koncom minulého roka vymenil exotiku u protinožcov za kanceláriu na Mýtnej 50 v Bratislave v budove Proxenta Residence. Martin Kubalík – finančný riaditeľ investičnej skupiny Proxenta.
Začnime štúdiom. Máte za sebou celkom netradičné štúdium v krajine, ktorá nie je úplne obvyklá.
Študoval som na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde som si dokončil bakalára v odbore Medzinárodné vzťahy. Celý štvrtý ročník som prežil v Mexiku na Tecnológico de Monterrey v hlavom meste.
Mexiko je ešte stále pre Slováka trochu exotická krajina. Ako vyzeralo štúdium na univerzite v tejto stredoamerickej krajine?
V Mexiku som si v podstate prehlboval zručnosti, ktoré som predtým nadobudol počas štúdia. Tecnológico de Monterrey je univerzita západného typu. Veľmi veľa vecí sa robilo v skupinách a cez praktické projekty. Čiže niečo, čo stále chýba našim univerzitám. Mohol som si tam vybrať predmety, ktoré sa týkali toho, čo som študoval na Slovensku.
A kam smerovali vaše kroky po štúdiu?
Po vysokej škole prišlo vytriezvenie, keď som začal rozposielať životopisy a neprichádzali odpovede. Aj ja som vykročil na klasickú cestu vysokoškoláka – do korporátu. Tam som vydržal rok a začal som robiť pre EY (Ernst & Young) na pozícii audítora.
Aká to bola práca?
Bola to klasika: kontrola finančných výkazov, účtovníctva a kontrolných procesov vo firmách. Človek si postupne prejde rôznymi spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v rôznych fázach. A to je niečo, čo ma začalo baviť. Keď vidím komplexne celú spoločnosť. Na čom stojí, ako funguje, ako je riadená a ako sa to pretavuje do čísiel.
A vďaka EY ste sa dostali do Austrálie?
Áno. Pôvodne som plánoval ísť na stáž v rámci Európy, no tá sa pre pracovné vyťaženie stále odkladala. Tak som to začal riešiť sám a hľadal som si prácu v rámci EY v zahraničí. Zhodou náhod prišla ponuka z Austrálie, kde som mal známu. Poslal som životopis a do dvoch týždňov som mal ponuku z Brisbane. Začal som váhať, ale moja manželka je asertívnejšia, tak to rozhodla a neľutujeme.
Na akej pozícii ste pôsobili v Brisbane?
Začal som ako audit-senior, čiže v princípe na tej istej pozícii ako tu. Po roku som už mal na starosti audit najväčšej banky, ktorú sme mali v rámci officu. Pribúdali klienti aj zodpovednosť. Po 2,5 roku ma povýšili na audit managera a už som mal na starosti celé tímy a ich rozvoj. A okrem auditu sa pridružilo aj klientské poradenstvo . To bol bod, keď som profesionálne najviac narástol. Dostal som na starosť všetkých klientov, ktorých sme mali v portfóliu na ostrove Vanuatu, čo je daňový raj.
Aká je vaša najsilnejšia spomienka na Austráliu?
Určite nám to zlepšilo vzťah s manželkou. Našli sme si nové koníčky – surfovanie a turistiku. Nikdy by mi nenapadlo, že budem vstávať o štvrtej, aby som sa šiel pozrieť na východ slnka. A celkovo sa zmenilo aj moje mentálne nastavenie. Ľudia tam sú inak vychovávaní, majú iné ekonomické zázemie, sú milší a veselší.
Prečo ste sa rozhodli vrátiť sa na Slovensko?
Začala pandémia koronavírusu a moja mama a brat podnikajú v oblastiach, ktoré boli zasiahnuté najviac. Videl som, že to mentálne zle znášajú. A nám chýbal kontakt s nimi. Takže to bol prvý veľký impulz. A ďalším spúšťačom rýchlejšieho návratu bola ponuka z Proxenty.
Tak prezraďte detaily. Čo sa udialo?
Mal som rozhovor s Palom Kožíkom, vďaka čomu som sa zoznámil s projektami, ktoré sa budujú a ktoré sa plánujú do budúcnosti. Takisto sme si aj osobnostne sadli. Je to empatický človek, ktorý si váži zamestnancov. Jeho chuť vzdelávať aj širšiu verejnosť v oblasti investovania, je niečo, v čom som sa našiel aj ja. Začal som teda nad touto ponukou premýšľať. Spísali sme s manželkou plusy a mínusy a som tu.
Zažili ste pri návrate na Slovensko aj nejaký šok?
Áno a poriadny. Prvým bola pandémia, keďže som na Slovensku bol najskôr sám a nedalo sa s nikým stretnúť. V Austrálii vtedy korona prebehla rýchlo a v podstate sme ani nevnímali, že bola. Druhý šok boli vybavovačky na úradoch. Za štyri roky v Austrálii som bol na úrade dvakrát. Raz pre vodičák a druhýkrát pre bankomatovú kartu. Tam všetko funguje online.
Poďme teda k tomu, ako ste sa dostali do Proxenty.
Bola to úplne klasická cesta. Našiel som inzerát na Profesii a bol to jediný životopis, ktorý som si posielal na Slovensko. Po prvom rozhovore s HR som sa stretol aj s pánom Kožíkom, ktorý mi predstavil skupinu, ako je rozvetvená, náplň práce a to je niečo, čo rozhodlo.
Aká je vaša náplň práce?
Proxenta sa za desať rokov neskutočným spôsobom rozrástla. Či už ide o objem investícií, alebo počet zamestnancov. Je potrebné poriadne nastaviť procesy, zaškoliť ľudí, vypracovať manuály a interné smernice, aby základné procesy fungovali bez problémov. Proxenta nechce byť klasický korporát, ale tieto procesy sú potrebné. Pre mňa nebola najdôležitejšia pozícia, ale práve tá náplň práce, keďže nie som typický finančný riaditeľ, som skôr človek, ktorý nastaví procesy a zaškolí ľudí.
Aké najväčšie výzvy tu pred sebou vidíte?
Najväčšou výzvou bude dodržať plán, ktorý som si stanovil v prvých týždňoch po nástupe. Tiež dať pozor na to, aby ľudia, ktorých mám v tíme, mohli profesionálne a kariérne rásť. A tiež zrozumiteľným spôsobom odkomunikovať zmeny, ktoré robíme a prečo ich robíme a.
Ktorý projekt Proxenty vás najviac zaujal?
Jednoznačne je to projekt kubánskej výroby sladkostí – Proxcor. Je to projekt, ktorý dá Proxente do budúcna neskutočnú výhodu v porovnaní s konkurenciou. Navyše sme väčšinový vlastník tohto projektu, čo je veľká rarita na Kube. Akonáhle vyrobíme prvú paletu sladkostí, je to pre nás vstupná brána na celý latinskoamerický trh. Otvoria sa nám ďalšie možnosti.
Máte nejakú obľúbenú knihu, ktorá vám pomáha pri práci?
Teraz konkrétne čítam knihu Unscaled. Je to kniha o tom, že sa odvraciame od budovania obrovských fabrík v Číne a smerujeme k modelu, keď sa sfinalizuje objednávka na internete, potom sa produkt vyrobí lokálne napríklad na 3D tlačiarni a putuje k zákazníkovi. Tiež počúvam rozličné podcasty na ekonomické alebo manažérske témy.
A kde sa vidíte v budúcnosti?
Moja osobná cieľová rovinka je niekde učiť. Keď si odbijem kolečko zamestnaní, tak by som rád vzdelával ľudí či už na univerzite, alebo aj na strednej škole.
Ako relaxujete po práci?
Na úvod dňa sa snažím cvičiť. Po práci je to buď kniha alebo Hospodárske noviny či Denník N. Alebo potom prechádzky so ženou v lese. No a klasika v podobe piva s kamarátmi.
