Za pätnásť rokov existencie sa Proxenta etablovala v developerskej špičke a poľaviť rozhodne neplánuje. Po úspešnom exite projektu Kesselbauer chce opäť nakupovať, nové príležitosti pritom hľadá v regiónoch. O úspechoch skupiny, plánoch na najbližšie obdobie a nových akvizíciách sme sa rozprávali s Martinom Škodáčkom, riaditeľom developmentu skupiny Proxenta.
V októbri oslavuje Proxenta 15 rokov od svojho vzniku. Za toto obdobie sa vypracovala medzi najväčších slovenských developerov. Ako to vnímate? Ste hrdý na to, čo sa vám podarilo?
Priznám sa, že rebríčky veľmi nesledujem. Určite nie je naším cieľom
byť najväčší alebo najsilnejší developer na Slovensku, a to ani v dlhodobom horizonte. Sústreďujeme sa výhradne na našu prácu a našich
klientov. Tí sú pre nás prvoradí. Nezabúdame však ani na ďalších
dôležitých stakeholderov. Sú nimi susedia, ktorí už v danej lokalite
bývajú, ako aj samotné mesto alebo mestská časť, v ktorej staviame.
Väčšina vašich doterajších realizácií je sústredená v centre Bratislavy. Je to skôr náhoda alebo zámer?
Rozhodne to nie je žiadna náhoda. Cielene si vyberáme lokality, ktoré
sú hodnotné a perspektívne aj z dlhodobého hľadiska. Bratislavské Staré Mesto je jednoznačne top lokalitou na realitnej mape Slovenska. Preto sme radi, že sme tu mohli zrealizovať hneď niekoľko projektov, a pevne verím, že nejaké ešte v budúcnosti pribudnú.
Koncom minulého roka ste tu skolaudovali Kesselbauer, ktorý patrí k vašim najväčším realizáciám. V čase kolaudácie bola vypredanosť projektu na úrovni približne 75 %. Ako je na tom Kesselbauer dnes?
S potešením môžem skonštatovať, že Kesselbauer je prakticky vypredaný. V tejto chvíli nám zostávajú v ponuke posledné jednotky, pričom na takmer všetky z nich máme už konkrétnych záujemcov. Je to už skutočne otázka dní, maximálne týždňov, že bude Kesselbauer definitívne vypredaný.
Plánujete po uzavretí tejto kapitoly nové akvizície, aby ste mali
čo realizovať aj v budúcnosti?
Na najbližšie obdobie máme práce viac než dosť. V Devínskej Novej Vsi máme vo výstavbe projekt Stockerka, v ktorom vznikne takmer 300 bytov. Ak pôjde všetko podľa plánov, dokončený by mal byť koncom roka 2026. A pripravujeme výstavbu Slovenky v Banskej Bystrici. Je to veľký development, ktorý budeme budovať dlhší čas. Navyše máme v procese povoľovania aj ďalší projekt – Schanz, ktorý by mal opäť vyrásť v Starom Meste. Naozaj nemám obavy, že by sme nemali najbližšie obdobie čo robiť.
Takže sa neobzeráte po nových príležitostiach?
To som nepovedal. Aj naďalej chceme byť v tomto segmente aktívni, preto sa pozeráme aj po nových príležitostiach. Ale detaily by som nechcel konkretizovať.
Môžete aspoň prezradiť, či sa obzeráte v Bratislave alebo smerujete skôr do regiónov?
Už pred niekoľkými rokmi sme deklarovali náš záujem stavať v regiónoch a v týchto intenciách uvažujeme aj naďalej.
Pre niektorých hráčov sú aj Košice príliš malé. Vy uvažujete opačne. Vidíte v regiónoch potenciál, ktorý iní developeri nevidia?
Sú developeri, pre ktorých je príliš malá aj Bratislava a mieria na zahraničné trhy. Je to o veľkosti. My nemáme tak nastavené kapacity, aby sme uvažovali o zahraničnej expanzii. Každý nech robí to, na čo si trúfa. Pre nás sú zaujímavé regióny, vidíme v nich potenciál, ktorý je nevyužitý. Aj ľudia v regiónoch chcú bývať v moderných novostavbách, v štvrtiach, ktoré sú atraktívne, bezpečné a udržateľné. A práve takéto bývanie tam chceme priniesť my.
Pozemok na výstavbu Slovenky v Banskej Bystrici ste kúpili ešte v roku 2022, s výstavbou ste ale doteraz nezačali. Ako ste ďaleko s povoľovaním?
Začiatkom augusta nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie mestského zastupiteľstva o zmenách a doplnkoch územného plánu mesta Banská Bystrica, ktoré umožňuje zmenu využitia pozemku pôvodného industriálneho areálu prevažne na bytovú výstavbu. Je to významný míľnik, ktorý nám umožnil postúpiť do ďalších fáz povoľovania. Aktuálne sa nachádzame v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Po jeho ukončení by sme mali postúpiť do stavebného konania.
Koľko vznikne v Slovenke bytov a komu sú primárne určené
Ide o stredný rezidenčný segment. Určite však budú v rámci projektu aj byty vyššej kategórie, keďže ide o jednu z top lokalít v Banskej Bystrici. V rámci prvej etapy Slovenka – JUH vznikne takmer 400 bytov. Ešte o niečo viac by malo vyrásť v ďalších etapách. Celkovo by v Slovenke malo vzniknúť 880 bytov.
Majú podľa vás tieto byty aj investičný potenciál?
Nepochybujem o tom. Banská Bystrica má strategickú polohu.
Nachádza sa v geografickom strede Slovenska, blízko obľúbených turistických destinácií, ako sú Donovaly, Kremnica či Banská Štiavnica. Je to piate najväčšie Slovenské mesto, sídlia tu viaceré univerzity či významné inštitúcie. Investičný potenciál bytov je určite zaujímavý.
Kedy začnete s predajom?
Predaj bytov pre verejnosť spustíme hneď po tom, ako dosiahneme určitý stupeň v povoľovaní výstavby. Aktuálne počítame s tým, že by to mohlo byť v prvom kvartáli budúceho roka.
Vo vašom portfóliu sa nachádza aj Vila Biela, komorný projekt
na Banskobystrickej ulici. Napriek tomu, že projekt je prakticky pred dokončením, nie sú doteraz známe žiadne detaily. Prezradíte nám, aké byty tam vzniknú a aká je ich cenovka?
Vila Biela sa nachádza na výnimočnom mieste a tak sme k tejto
stavbe aj pristupovali. Architektúra budovy, použité materiály a technológie, ako aj ďalšie parametre predurčujú Vilu Biela k tomu, aby tu vzniklo bývanie pre najnáročnejšiu klientelu. Z tohto dôvodu cenu
ani ďalšie detaily nezverejňujeme a tak to zrejme aj ostane.
Prezradíte aspoň, koľko bytov sa vo Vile Biela nachádza?
Celkovo je tam 12 bytových jednotiek a ďalšie príslušenstvo ako fitnescenrum alebo wellness. Stavebne je projekt takmer dokončený, v auguste sme požiadali stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia.
Vilu Biela, rovnako aj vaše ďalšie projekty ste kúpili spolu s pozemkom vrátane platných povolení. Neláka vás postaviť si projekt s vlastným rukopisom niekde na zelenej lúke?
Kľúčovým parametrom pre nás je vždy atraktivita pozemku. V Starom Meste prakticky nenájdete voľný pozemok určený na výstavbu, na ktorom by už nebolo niečo nakreslené. Všetky projekty, ktoré sme odkúpili spolu s pozemkom, ale prešli väčšími či menšími zmenami, ktoré sme už iniciovali my. Cieľom týchto zmien bolo dosiahnuť na aktuálne platné limity či normy, alebo zvýšenie štandardu projektu. Len na ilustráciu, Proxenta Residence na Račianskom mýte bola pôvodne navrhnutá ako kancelárska budova. Dnes je to polyfunkčná budova s prevažujúcou funkciou bývania. Rovnako pri projekte Vila Biela sme iniciovali zmenu stavby pred dokončením a v projekte realizovali také zmeny, ktoré výrazne prispeli k zvýšeniu jej štandardu. Je pravda, že takýto prístup nás v niečom obmedzuje, na druhej strane to má aj svoje výhody. V portfóliu ale máme aj také projekty, ktoré sme navrhovali my v spolupráci s architektmi od prvej skice. Takým je napríklad Tabáň v Nitre alebo Weinhauer v Bratislave. Takže keď sa vrátim späť k vašej otázke, postaviť si projekt s vlastným rukopisom na zelenej lúke je síce pekná predstava, to vám ale úspech nezaručí. A my pri rozhodovaní dávame prednosť takým parametrom, ktoré pre úspech projektu rozhodujúce sú.
