Za posledné roky zažívame aj v dôsledku pandémie najväčšiu infláciu. S ňou súvisí aj nárast cien nehnuteľností a iných aktív na trhu. Ako sú na tom Slováci a koľko peňazí majú na bežných účtoch v bankách? Dočkáme sa ďalšieho zdražovania nehnuteľností alebo budeme bývať lacnejšie? Aj na to odpovedá Marián Viskupič, predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet, a Pavol Kožík, majiteľ a generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta.
V poslednom čase sa veľa hovorí o inflácii, čo to vlastne znamená?
MV: Bežný človek infláciu vníma ako zvyšovanie cien. Jednou zo základných úloh centrálnych bánk je udržiavanie cenovej stability. Za rozumnú infláciu považujeme menej ako 2 percentá ročne, čo umožňuje ekonomike normálne fungovať. Inflácia bola dlhé roky nízka. K dnešnému dňu je medziročná inflácia v eurozóne na úrovni 5 percent a každý mesiac stúpa. K jej rastu prispelo aj to, že Európska centrálna banka a americký FED začali tlačiť ďalšie peniaze.
PK: S úžasom sledujeme, ako na situáciu nereaguje investičný, resp. retailový svet. Ľudia nevedia, ako správne reagovať, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu peňazí. Slováci majú na bežných účtoch 47 miliárd eur, z ktorých sa odkrojí 5 percent (2,3 miliardy eur) ročne. Za posledných 17 rokov je to najvyššia inflácia, čo sme nemohli predikovať. Po nástupe pandémie sa trh začal správať neštandardne. Opatrenia začali meniť nákupné správanie.
Americká centrálna banka vytlačila až 20 percent dolárov, ktoré sú v obehu. Zneisťujú takéto kroky bánk trhy?
PK: Banky majú na účtoch veľké objemy peňazí, budú tak musieť platiť 0,5 percenta záporné úrokové sadzby. Rady by podporovali a financovali zmysluplné projekty, ale v oveľa väčších objemoch. Na to však nie je vytvorené trhové prostredie, ktoré by dokázalo poňať také množstvo vytlačených peňazí. Keď nadnárodné gigantické spoločnosti, fondové štruktúry a banky nemajú kam investovať, investujú na akciové trhy. Aj preto od roku 2009 rastú.
Pokračovanie nájdete na stránke tyzden.sk alebo v aktuálnom vydaní týždenníka .týždeň.
