Majiteľ pozemku namiesto výrubu realizuje odborné presádzanie v súlade s princípmi udržateľného urbanizmu.
Investičná skupina Proxenta, ktorá v hlavnom meste realizuje viacero developerských projektov, sa rozhodla zachovať existujúcu zeleň prostredníctvom odborného presádzania stromov. Pri výstavbe svojho najnovšieho projektu Schanz na Šancovej ulici v Bratislave sa namiesto štandardného výrubu rozhodla presadiť 35 stromov na náhradnú lokalitu v bratislavskej Petržalke.
Tento krok je súčasťou širšej snahy spoločnosti minimalizovať negatívne dopady výstavby na životné prostredie a hľadať ekologicky zodpovedné riešenia v oblasti urbanizmu. „Naším cieľom je nielen realizovať kvalitné stavebné projekty, ale aj prispievať k udržateľnému rozvoju mesta a ochrane a rozširovania mestskej zelene. Veríme, že náš prístup bude inšpiráciou aj pre ďalších developerov v regióne,” uviedol Slavomír Frešo, hovorca skupiny Proxenta.
Odborné presádzanie pod dohľadom špecialistov
Proces presádzania stromov prebieha v súlade s normou STN 83 7010, ktorá definuje správne metódy ošetrovania, udržiavania a ochrany drevín. Všetky práce boli vykonávané odbornou firmou, ktorá zabezpečuje dôslednú starostlivosť pred, počas aj po presadení, aby bol minimalizovaný stres pre rastliny a zabezpečené ich ďalšie prežitie.
„Základom bola odborná príprava ešte pred začiatkom samotného presádzania. Procesu predchádzalo podrobné posúdenie stavu každého stromu, po ktorom nasledoval ozdravný a redukčný rez a selekcia výmlatkov,“ vysvetľuje Ing. Adrián Hrinda, záhradný a krajinný architekt. „Pri presádzaní sa prevážal kmeň aj s kľúčovou časťou koreňového systému, následne sa strom usadil na novom mieste. V prípade potreby boli kmene podporené ďalším ukotvením na zvýšenie ich stability.“
Po presadení je kľúčová dôsledná starostlivosť. Sledujú sa globálne podmienky, ako je potreba frekvencie dodatočných zálievok podľa vývoja počasia, ale aj individuálne aspekty – ako sa stromy uchytili, regenerujú a ako prebieha hojenie rezov. „Dôležitá je aj kontrola vývoja stromov v rôznych častiach vegetačného obdobia, aby sme mohli vykonať ďalšie podporné opatrenia a zabezpečiť ich čo najlepšiu adaptáciu,“ dodáva Hrinda.
Nad rámec zákona: Presadené aj stromy určené na výrub
Medzi presadenými stromami sa nachádzajú aj také, ktorých výrub by bol možný aj bez súhlasu príslušných orgánov, keďže ich obvod kmeňa nepresahuje 60 cm vo výške 130 cm nad zemou. Napriek tomu sa Proxenta rozhodla tieto dreviny zachovať, čím potvrdzuje svoj záväzok k ochrane zelene v Bratislave a nastavuje nový štandard v developerskom prístupe k mestskej vegetácii. „Presádzanie stromov nie je len jednorazovým opatrením, ale súčasťou nášho dlhodobého prístupu k ekologicky udržateľnému developmentu. Naším cieľom je, aby dreviny nielen prežili, ale ak to bude pod dohľadom odborníkov možné, aby sa mohli stať plnohodnotnou súčasťou urbanizmu aj po dokončení našich projektov,“ doplnil Frešo.
Možnosť opätovného návratu drevín na pôvodné miesto
Po dokončení výstavby projektu Schanz sa developer bude usilovať o presadenie vhodných stromov späť na pôvodné miesto, pokiaľ to bude možné z pohľadu ich zdravotného stavu a schopnosti adaptácie. „V prvom rade sa musia čo najlepšie zregenerovať a zakoreniť na novom mieste. Ak sa po približne troch rokoch ukáže, že presun zvládli výborne, má zmysel, opäť na individuálnom základe a po ďalšej odbornej kontrole, uvažovať o ich návrate na pôvodné umiestnenie,“ vysvetľuje Hrinda.
Európske metropoly ukazujú, že presádzanie stromov je funkčný model
Podobné iniciatívy sú už dlhšie štandardom aj v ďalších európskych metropolách. Vo Viedni mestská samospráva spolu s developermi čoraz viac integrujú zachovanie existujúcich stromov do urbanistických projektov. V Paríži sa pri veľkých infraštruktúrnych projektoch presádzajú dreviny do mestských parkov a zelených plôch, aby sa zabránilo ich výrubu. Budapešť zase podporuje vznik „zelených koridorov“, v rámci ktorých sa presádzajú stromy tak, aby si zachovali svoju ekologickú hodnotu v mestskom prostredí. “Tento trend ukazuje, že zachovanie mestskej zelene nemusí byť len legislatívnou povinnosťou, ale aj prirodzenou súčasťou moderného developmentu. Inšpirujeme sa príkladmi zo zahraničia a chceme, aby Bratislava kráčala rovnakým smerom,” dodal Frešo.
Revitalizácia zanedbaného územia
Pred začiatkom výstavby bola daná lokalita dlhodobo zanedbaná, nevyužívaná a nebezpečná okolitých pre obyvateľov. Plocha bola znečistená nielen nevyhovujúcou infraštruktúrou, ale aj nelegálnymi skládkami odpadu a zarastenými neudržiavanými plochami. Proxenta preto realizovala kompletné čistenie územia, odstránenie nefunkčných konštrukcií a rekultiváciu terénu, čím vytvorila podmienky pre novú výstavbu. Cieľom tejto revitalizácie je nielen urbanistická obnova, ale aj zlepšenie celkovej kvality prostredia, zvýšenie bezpečnosti a vytvorenie udržateľného a estetického mestského priestoru.
Projekt Schanz – moderný polyfunkčný objekt
Na mieste revitalizovaného územia plánuje Proxenta vybudovať moderný polyfunkčný objekt Schanz. Tento projekt zahŕňa osem nadzemných a dve podzemné podlažia. Prvé podlažie bude vyhradené pre obchodné priestory, druhé pre kancelárie, a zvyšných šesť podlaží ponúkne 64 bytov a apartmánov. Podzemné podlažia budú slúžiť na parkovanie s kapacitou 218 miest. Výstavba je plánovaná na rok 2025 s predpokladaným dokončením v roku 2028. Projekt nielenže uzavrie existujúcu zástavbu na Šancovej ulici, ale prispeje aj k estetickej a funkčnej modernizácii tejto časti mesta.
