Svetoví Slováci

Hoci je Slovensko malou krajinou, narodili sa tu osobnosti, ktoré vynikli vo svete a svojou výnimočnosťou sa dokázali presadiť či už v oblasti biznisu, športu, kultúry alebo vedy. Aby to všetko nezostalo iba pri tvrdení, pred rokmi sa rozhodol, že zozbiera príbehy Slovákov, ktorí vo svete dosiahli pozoruhodný úspech, no doma o nich takmer nikto nevie. Viktor Riško, autor virtuálnej galérie Triumph Gallery, chce prostredníctvom príbehov úspešných Slovákov inšpirovať budúce generácie. A my sme sa s ním o tomto zaujímavom projekte porozprávali pre náš magazín.

Prezraďte, čo sa ukrýva pod názvom Triumph Gallery?
Slovensko je krajina s obrovským potenciálom. Pochádza z nej množstvo úspešných ľudí, ale, bohužiaľ, o väčšine z nich a ich príbehoch sa nevie. Chýba nám povedomie o vzoroch, ktoré môžu inšpirovať budúcich lídrov v akejkoľvek oblasti života. Čítal som rôzne články, hľadal v knihách, sledoval dokumenty a postupne si ukladal každý unikátny príbeh. Keď ich už boli desiatky, vytvoril som organizáciu TRIUMPH GALLERY s misiou popularizovať nepoznané príbehy úspešných Slovákov a inšpirovať ostatných, ktorí majú svoj sen. Veriť svojim snom a ísť sebavedomo za ich naplnením sa oplatí bez ohľadu na pomery, v akých človek vyrastal. Stále tvrdím, že neexistujú žiadne prekážky, iba náš postoj k nim, či sa na ne pozrieme ako na problém alebo ako na príležitosť. Ja si vyberám tú druhú možnosť.

Motivovali vás k založeniu tejto organizácie aj iné podnety?
Áno. Ďalším impulzom bolo výrazne negatívne nastavenie spoločnosti. Z každej strany počúvame len o tragédiách, kauzách a neschopnosti konať na rôznych miestach. Verím, že informácie podávané médiami nemusia vykresľovať pravdivú realitu a  keď ju človek vníma negatívne a cíti sa bezmocne, možno práve to je pre nás obrovská príležitosť niečo urobiť. Všetci velikáni rástli v krízových časoch. Každý líder sa rodí v boji. Boj je podstatou života a kto nebojuje, nemôže zvíťaziť. A nemám na mysli boj proti protivníkovi, keď sa druhému ubližuje a výsledkom je deštrukcia, ale boj s vlastnými neduhmi, ktoré nám bránia v rozkvete osobnosti a sebabudovaní, tzv. selfmanagement. Rozhodnúť sa budovať svoju osobnosť je tá najušľachtilejšia vec, ktorú môžeme pre seba urobiť.

Ľudská tvorivosť je jedinečný a neopakovateľný fenomén našej existencie. Je fascinujúce sledovať niektoré príbehy a objavovať pohnútky a reakcie ľudí v určitých životných situáciách, ktoré dokážu radikálne zmeniť ich ďalší vývoj. Ako to vnímate vy?
Triumph Gallery je pre mňa aj akýmsi marketingovým výskumným centrom našej DNA, v ktorom sa zamýšľam nad jednotlivými príbehmi a snažím sa lepšie porozumieť motivácii jednotlivcov. Fascinuje ma zisťovať, čo ich viedlo k naplneniu ich sna, aké emočné motivátory ich poháňajú a podobne. To mám v úmysle jedného dňa preskúmať. Čo je to za energiu? Je to vôľa, osud alebo čo je vlastne hnacím motorom človeka, aby dosiahol to, po čom túži? Na každého jednotlivca sa pozerám komplexne, a nielen cez emócie, ale aj cez kontext doby a histórie. My Slováci máme špecifickú dynamiku a vitalitu, ktorá sa odvíja od historickej schopnosti prežiť, preto sme vynaliezaví a nápadití. Naša typická nespokojnosť a netrpezlivosť v nás zasa prebúdza kreativitu a podnikavosť, čo vedie k novým možnostiam a inováciám.

Propagácia príbehov slávnych rodákov, ktoré nie sú dostatočne medializované, aby dosiahli zaslúžené spoločenské uznanie, je výnimočný počin. Podľa akých kritérií vyberáte osobnosti do svojej galérie?
Musí ísť o príbeh, ktorý pozitívne inšpiruje a zaznamenal svetový úspech. Nositeľ tohto príbehu nemusí bezpodmienečne pochádzať zo Slovenska, ale mal by tu mať aspoň svoje korene, napr. ako Andy Warhol, ktorý sa na Slovensku nenarodil a ani tu nikdy nebol, ale jeho rodičia áno. Svojich predkov tu majú aj herci Angelina Jolie, Paul Newman či spevák John Bon Jovi, ale do vzdialených generácií nezachádzam, aj keď ich občas spomeniem.

Každý príbeh je výnimočný, unikátny, plný inšpirácie, entuziazmu a odvahy bojovať a ísť si za svojím snom. Ktorý príbeh a prečo vám najviac učaroval?
Mojím remeslom je marketing, preto mi najviac imponujú príbehy, ktoré majú súvislosť s obchodom a s budovaním značky. Príbeh, ktorý ma najviac zaujal a absolútne fascinoval, je príbeh o vzniku žltého taxíka, ikonický symbol, ktorý je známy na celom svete a za ktorým stojí Slovák John D. Hertz z obce Sklabiňa v okrese Martin. Jeho životný príbeh je natoľko inšpiratívny, že o ňom chcem napísať knihu. Budem na nej spolupracovať s autorom bestsellerov Jozefom Banášom a pôjde o  prvý marketingový inšpiratívny román, v ktorom chcem príbeh stvoriteľa Yellow Taxi rozpovedať celému svetu. Je o chudobnom chlapcovi, ktorý sa ocitol v cudzom prostredí a s neoblomnou vôľou sa vyšplhal medzi velikánov biznisu, akými v tej dobe boli Henry Ford či Harvey Firestone.

Myslíte si, že je pre našu spoločnosť dôležité vedieť o úspešných Slovákoch?
Myslím si, že je mojou povinnosť ich o takýchto rodákoch informovať. My máme síce históriu, ale nemáme ju v dostatočnej miere zahrnutú do osnov na hodinách dejepisu. Nepoznáme naše dejiny, súvislosti, nevieme o tom, že máme byť hrdí na úspechy, pretože sa u nás o úspechoch nehovorí. Pre napredovanie v spoločnosti je nesmierne dôležité inšpirovať ľudí prostredníctvom príbehov a ukazovať im morálne vzory. Sme krajina, ktorej imidž v zahraničí je buď žiadny, alebo nelichotivý. Hrdíme sa banditom, ako zvyknem hovorievať, prvým oficiálnym mafiánom Jurajom Jánošíkom, ktorého ospevujeme ako národného hrdinu, pretože „bohatým bral a chudobným dával“. Už minimálne to, že kradol, by sme mali odsúdiť a nie oslavovať. Rád by som tento mýtus Slovákom vyvrátil a ukázal im skutočných hrdinov národa, ktorí vytvárajú pozitívny imidž krajiny vo svete.

Zároveň by sme sa už konečne mali prestať opierať o romantickú interpretáciu minulosti. Musíme pochopiť, že to, čo nás reprezentuje, nie sú halušky, Tatry a fujara, ale potenciál človeka, ktorý svojím výkonom dokáže inšpirovať svet. Keď sa ocitnete v neznámej krajine a opýtajú sa vás, odkiaľ ste, len veľmi ťažko im vysvetlíte, že ste zo Slovenska, odkiaľ sú halušky, ktoré k nám v skutočnosti aj tak prišli z Rumunska. Keď im však poviete, že pochádzate z krajiny, ktorá dala svetu GPS, žltý taxík, Andyho Warhola, bojovú jednotku SEALs a podobne, tak si minimálne získate ich pozornosť, a potom ich môžete pozvať aj na bryndzové halušky a do krásnych Tatier. A práve pre tento fakt je dôležité o týchto príbehoch spoločnosť informovať, aby sme mali byť na čo doma hrdí a v zahraničí sa mali čím prezentovať. Najlepší spôsob, ako inšpirovať, je ísť príkladom prostredníctvom osobného príbehu, pretože príbeh je nositeľom emócie.