V predchádzajúcom článku rubriky Slovník investora sme poukázali na to, prečo je dôležité investovať aj v zahraničí. Investovaním vo viacerých krajinách súčasne rozkladáme investičné riziko. Podľa čoho si ale vybrať krajinu, v ktorej budeme investovať?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Aj tu platí, že by sme mali svoj záber rozšíriť na viacero krajín s cieľom rozložiť riziko. Čím viac trhov obsiahneme, tým vyššie výnosy a nižšiu mieru rizika môžeme dosiahnuť.
Pri hodnotení investičného potenciálu nám môžu napomôcť čísla o výkonnosti ekonomiky jednotlivých krajín. Ide napríklad o hrubý domáci produkt (HDP). Platí, že čím je krajina vyspelejšia, tým vyššie HDP na obyvateľa dosahuje a naopak. Vyššie HDP je pre investora zároveň dobré aj zlé. Vyspelá krajina má istejšie ekonomické a právne prostredie. Investície v nej sú teda spojené s nižším rizikom. Na druhej strane platí, že trh je tam náročnejší. Treba rátať so silnejšou konkurenciou viac nasýteným dopytom. Investície v krajinách s vyšším HDP tak budú pravdepodobne generovať stabilný, no relatívne nízky výnos.
Ak chceme zarobiť viac, mali by sme sa zamerať na štáty s nižším HDP. Z pohľadu potenciálnych výnosov predstavujú atraktívnu investičnú destináciu rýchlo rastúce trhy. Sú nimi také, ktoré ešte nedosiahli vyspelý svet, no rýchlo sa k nemu približujú. Ako takéto trhy rozpoznať?
Veľa nám nepovie rýchlosť ekonomického rastu. Teda nielen jeho hodnota, ale aj to, ako rýchlo sa zvyšuje. Typickými príkladmi sú Čína alebo India. HDP Číny na obyvateľa tento rok dosiahne podľa očakávaní len 55 percent úrovne Slovenska. V Indii to bude dokonca len desať percent. Rast HDP Číny pritom za posledných 30 rokov, okrem minuloročnej krízy, nebol nižší ako 6 percent. Rýchlo rastie aj India, no aj iné rozvojové trhy. Jedným z perspektívnych regiónov je i Latinská Amerika. Ročný ekonomický rast tu bežne presahuje 5 percent.
Pri rozhodovaní o tom, do ktorej krajiny nasmerujeme naše investície, by sme mali brať do úvahy aj ďalšie ukazovatele. Pre predaj výrobkov a služieb potrebujeme mať silný lokálny trh. Investor by sa preto mal zaujímať o početnosť a štruktúru populácie. Aká silná je stredná trieda, ako sa vyvíja zamestnanosť a priemerná mzda. Cieľom takejto analýzy je odhaliť krajiny s potenciálnom silného rastu, ktoré budú rýchlo dobiehať (konvergovať) rozvinutý svet.
Ďalším ukazovateľom je napríklad aj zahraničný obchod. Platí, že rozvojový svet často dováža niektoré tovary, pretože domáci priemysel ešte nie je dostatočne etablovaný. Samotný dovoz však nie je spoľahlivým indikátorom. Malo by ísť skôr o dovoz technológií, ktoré budú použité pre ďalšiu produkciu. Lepším indikátorom sú preto priame zahraničné investície. Vychádzame z toho, že na perspektívne trhy smerujú investori zo zahraničia.
Veľké spoločnosti si vedia vyhodnotiť, ktorý trh je pre ne atraktívny. Ak teda vidíme, že v danej krajine rastú zahraničné investície, znamená to dôveru v budúci rast ekonomiky. Rozvojové trhy často nemajú dostatočný domáci kapitál preto o zahraničných investorov súperia medzi sebou. Ak teda napríklad v médiách čítame správy o tom, že niektorá firma otvára pobočku či závod v rozvojovej krajine, môže to byť dobrým indikátorom pre bežného investora, ktorý uvažuje o investovaní v zahraničí.
