Legislatíva definuje finančné poradenstvo a finančné sprostredkovanie ako dve rozdielne služby. Prečo je to tak a aký je medzi nimi rozdiel?
Hlavným dôvodom, prečo zákon tieto služby striktne oddeľuje, je snaha o ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Takto nastavený systém má zabezpečiť, aby sa poskytovateľ služby, či už je to finančný sprostredkovateľ, alebo finančný poradca, nedostával do situácií, v ktorých by musel riešiť konflikt medzi záujmami klienta a svojimi záujmami.
Spôsob odplaty poradenstva a sprostredkovania
Rozdielov medzi finančným poradcom a finančným sprostredkovateľom je viac. Asi najdôležitejší je v spôsobe, akým sú platení, pretože spôsob odplaty je pre zabránenie možnému konfliktu záujmov rozhodujúci. Finančný sprostredkovateľ je odmeňovaný províziou od finančných inštitúcií za produkty, ktoré sprostredkuje, zatiaľ čo finančný poradca dostáva odmenu priamo od klienta. Tento rozdiel v odplate má zásadný vplyv na motiváciu a nezávislosť pri poskytovaní služieb.
Kto je finančný sprostredkovateľ?
Finančného sprostredkovateľa si najíma a aj platí finančná inštitúcia, aby ju zastupoval vo vzťahu ku klientovi. Jeho hlavnou úlohou je sprostredkovať zmluvný vzťah medzi klientom a finančnou inštitúciou, poskytovať investičné poradenstvo a sprostredkovať nákup, respektíve predaj finančných produktov danej finančnej inštitúcie. Jeden sprostredkovateľ môže mať zmluvný vzťah s jednou inštitúciou, ale aj s viacerými finančnými inštitúciami na trhu.
Jednotlivé produkty, ktoré má sprostredkovateľ zazmluvnené, môže ponúkať len takým klientom, ktorí spadajú do takzvaného cieľového trhu daného produktu a pre ktorých je daný produkt preukázateľne vhodný a primeraný.
Finančný sprostredkovateľ musí podliehať prísnym reguláciám a licenčným požiadavkám, ktoré zabezpečujú jeho odbornosť a kompetenciu. Okrem toho, je povinný pravidelne sa vzdelávať a aktualizovať svoje znalosti o aktuálnych finančných produktoch a trendoch na trhu. To znamená, že musí byť dobre informovaný o rôznych finančných produktoch a byť schopný poskytovať kvalifikované poradenstvo.
Kto je finančný poradca?
Naopak finančný poradca nemá zmluvu so žiadnou finančnou inštitúciou. Platí si ho samotný klient rovnako, ako si platí právnikov, daňových poradcov a podobne. Jeho službou je finančné poradenstvo. Finančný poradca si tiež robí vlastnú analýzu klienta a na jej základe mu navrhuje finančné riešenia šité na mieru, napríklad finančné plány. Zákon ale finančnému poradcovi neumožňuje sprostredkovať žiadne finančné produkty, iba poskytovať nezávislé finančné poradenstvo.
Pri tvorbe riešení pre klienta berie poradca do úvahy celé spektrum finančných produktov dostupných na trhu. Rozdiel je v tom, že pracuje na nezávislom základe – neviaže sa na konkrétne inštitúcie ani produkty. To znamená, že jeho rady sú nezávislé a zamerané výlučne na záujmy klienta.
Finančný poradca často poskytuje komplexné služby finančného plánovania, ktoré zahŕňajú dôchodkové plánovanie, investičné stratégie, spravovanie rizík a daňové poradenstvo. Jeho cieľom je vytvoriť dlhodobý finančný plán, ktorý zohľadňuje individuálne ciele a potreby klienta. Okrem toho, poradca by mal byť schopný vysvetliť klientovi zložité finančné pojmy a stratégie tak, aby ich klient plne pochopil.
Praktické rozdiely v službách
Z uvedeného vyplýva, že v ideálnom prípade by mal klient využívať služby oboch – aj poradcu, aj sprostredkovateľa, aby bolo o neho čo najlepšie postarané. Ale prax je úplne iná ako teória. Hoci je finančný poradca jasne definovaný v zákone, v praxi trh finančných poradcov na slovenskom kapitálovom trhu vlastne vôbec neexistuje, pretože Slováci ešte nie sú pripravení platiť si za takúto službu. Na to, aby sa finančný poradca stal bežnou súčasťou života aj širšej verejnosti, si preto budeme musieť ešte chvíľu počkať.
Záver
Porozumenie rozdielom medzi finančným sprostredkovateľom a finančným poradcom je kľúčové pre ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu. Každý klient by mal zvážiť, ktoré služby sú pre neho najvhodnejšie a aké sú jeho finančné ciele a potreby. V ideálnom prípade by mali klienti kombinovať obe služby, aby dosiahli optimálnu finančnú starostlivosť. Finančný poradca by mal poskytovať nezávislé a objektívne poradenstvo, zatiaľ čo finančný sprostredkovateľ môže pomôcť s konkrétnymi produktmi a transakciami.
Tým, že klient pochopí rozdiely medzi týmito dvoma typmi služieb, môže lepšie riadiť svoje finančné záležitosti a minimalizovať riziká spojené s konfliktom záujmov. Efektívna kombinácia služieb finančného poradcu a finančného sprostredkovateľa môže viesť k lepšiemu finančnému zabezpečeniu a úspešnejšiemu dosahovaniu finančných cieľov.
