Keď prišla do práce na bicykli, zamestnanci len vyvaľovali oči. Na Kube jav nevídaný, veď šéfovia tu zásadne jazdia autom. Ba čo viac, žena šéfka, je v ostrovnej krajine považovaná skôr za úkaz, než za čosi prirodzené. Ako si s kubánskou mentalitou poradila Zuzana Školárová, riaditeľka výrobného závodu PROXCOR, nám rozpovedala v exkluzívnom rozhovore.
Investičná skupina Proxenta zverila riadenie svojho veľkého kubánskeho projektu PROXCOR – zameraného na výrobu cukroviniek – žene. Vám. Aký z toho máte pocit?
Priznám sa, že takto som nad tým ešte nerozmýšľala. Ale určite je to veľká zodpovednosť a aj dôvera, ktorú som dostala.
Odísť pracovať na Kubu je výzva, predsa len to nie je blízko. Dlho ste sa rozhodovali, či túto ponuku prijmete? Čo vás presvedčilo?
Je pravda, že moje plány boli iné. Dlhé roky som pracovala v zahraničí, a preto som už chcela zostať doma alebo niekde blízko Slovenska. Pre odchod na druhú stranu zemegule ma presvedčil ambiciózny projekt PROXCOR. Jeho atraktivita a výzvy. A tiež som chcela skúsiť niečo úplne iné.
Na čo ste si museli na Kube najdlhšie zvykať?
Stále si na niečo zvykám, vždy príde nejaké nové prekvapenie. Najťažšie je pochopiť prístup Kubáncov k práci. To je niečo, na čo si nemôžem zvyknúť, inak by firma nefungovala tak, ako má. No snažím sa prispôsobiť komunikáciu a prístup, aby som ich motivovala k zmene postoja k práci a lepšiemu pracovnému výkonu.
Kuba je zrejme po pracovnej stránke krajina plná výziev…
Áno, je to tak. Výzvy na Kube by som prirovnala k maratónskemu behu. Ale cez prekážky. PROXCOR je projekt, ktorý má svoje silné aj slabé stránky a treba sa s nimi popasovať. Preto som tu. Za najväčšiu pracovnú výzvu považujem pochopiť odlišnosť a zároveň realitu kubánskeho trhu a zvoliť vždy správnu stratégiu – či už je to nákup, predaj, personálna stratégia, finančné toky, marketing atď. Rozdiely voči štandardne fungujúcej trhovej ekonomike sú zásadné.
V akej fáze sa momentálne projekt PROXCOR nachádza?
Spustili sme výrobu sušienok aj oblátok a pracujeme na rozšírení portfólia v prvej výrobnej hale. Je to intenzívne obdobie vyjednávania so zákazníkmi. Pripravujú sa zmluvy, vyjednávajú ceny, predaj, podmienky. Zároveň dokončujeme druhú výrobnú halu a od septembra začne naváženie technológie a jej inštalácia. Toto je zatiaľ najťažšia fáza projektu – jedna hala vyrába a začína sa predaj, druhá sa rekonštruuje a pripravuje sa inštalácia.
Pri práci v zahraničí, ďaleko od domova, si každý musí nastaviť svoj pracovný deň. Ako vyzerá ten váš na Kube?
Od pondelka do soboty je to práca. Priority mám určené podľa toho, v akej fáze projektu sa nachádzame. Pracovný deň je dlhší a v tomto období aj intenzívnejší. Denná rutina v práci začína obchádzkou pracovísk – najskôr si prejdem výrobu, potom halu B a nakoniec areál. Nasledujú stretnutia, či už interné, alebo so zákazníkmi a dodávateľmi. A na konci dňa príde rad na administratívu a emaily.
Ste prvou riaditeľkou výrobného závodu na Kube. Ako k vám pristupujú Kubánci? A aký je rozdiel v porovnaní so Slovenskom?
Vnímanie ženy na riadiacej pozícii je iné ako pri mužoch. Očakávania a nároky sú omnoho vyššie, tolerancia nižšia. Či už na Kube alebo na Slovensku. Na Kube je rozdiel v tom, že prístup je ležérnejší. Na druhej strane je tu rešpekt voči jednotlivým úrovniam riadenia a autoritám viac zakorenený v ľuďoch, bez rozdielu pohlavia.
Náročná práca na Kube si vyžaduje aj oddych. Čo robíte, keď práve nepracujete?
Rodina je u mňa priorita. Rada zájdem do dobrej reštaurácie v dobrej spoločnosti alebo do kina či divadla. A športujem. Bicykel, beh a na Kube už aj baseball. Keď som bývala blízko fabriky, občas som prišla do práce na bicykli. Vzbudilo to veľké prekvapenie, až nepochopenie. Mentalita na Kube je taká, že na bicykli chodia do práce ľudia v nižšom postavení. Aj toto je spôsob, ako prelomiť určité bariéry. Otvoriť dvere a umožniť im nahliadnuť aj do nášho sveta a spôsobu fungovania.
Máte už na Kube nejaké svoje obľúbené miesta? Kaviarne alebo niečo v prírode?
Užívam si teplo. Mám rada more, prírodu. A to sú veci, ktoré sú tu na Kube celoročne dostupné. V Havane je niekoľko reštaurácií, kam vždy rada zájdem. A chodím sa potápať. Postupne chcem prejsť všetky najkrajšie miesta na potápanie, tu na Kube je ich viacero.
Kuba je úplne iná krajina ako Slovensko. Ale predsa, máme s Kubáncami niečo spoločné?
Dlhé roky sme mali rovnaké politické zriadenie a toto nás dosť spája. Veľa ľudí pozná Slovensko, v minulosti mnohí z nich našu krajinu navštívili. Chápanie určitých situácií v kontexte minulosti je podobné.
Sledujte správy zo Slovenska?
Áno. Aj keď omnoho menej, ako by som chcela.
Odísť od blízkych asi nebolo jednoduché. Ako sa vyrovnávate s týmto problémom?
Sú lepšie aj horšie dni. No išla som do toho s týmto vedomím, takže treba sa len vnútorne nastaviť.
Na čo sa najviac tešíte, keď prídete na Slovensko?
Na rodinu, priateľov, známych a dobré jedlo. A aj všetko ostatné. Teším sa omnoho viac zo všetkého. A vážim si, čo na Slovensku máme.
